Maličkosti astrologické ľudu bošáckého v Trenčiansku,

Už je toho veľmi málo, čo si ľud slovenský v Bošáckej doline rozpráva o hviezdach, a z toho, čo za starodávna v povedomí l'udu rozšírené byť mohlo, len nepatrné zlomky udržaly sa až na . naše časy. V dávnejších dobách, keď ešte pastieri koni a rožného dobytka, celé noci pod holým nebom v horách a na pastvinách trávievali, alebo ovce v košiari na noc zatvorené, tu pred zlodejmi, tu zase pred dra-sými zvermi, strážíevali, ani ináée byť n«mohlo, než že ustavične majúc hviezdami posiatu oblohu pred očíma, všetko, čo od starých počuli rozprávať o mesiaci a o hviezdach, sa jim v mysli obnovovalo, a tik starobylé podania astro- a meteorologické 7, povedomia aj mladšieho pokolenia vyhynúť nemohly. Po scel-kovaní hôr a pasienkov, to hromadné pasenie prestalo, a každý si pasie svoju lichvičku na svojom, jako vie, a len ukradomky zatúla v noci na cudzí záhon alebo do sečí: ale beda jeho štici, jestli se pritom dá prichytíť; lebo potom musí náležíte chlp pustiť. Ovce sedliaci už asi od 30 rokov v Bošáckej doline nedržia, výjma dvoch-troch, ktorí pár ovečiek majú. Len dvaja majitelia vätších pozem-ností v Zemanskom Podhradí, a dvója v Kopaniciach, majú vätšíe stáda oviec, na ovčiakov sverenó: ale tieto na noc do ovčíaren po-sháňané bývajú, a košarovanie tu už temer ceľkom prestalo.

Už slovo obloha nám svedčí, že si lud predstavuje zem obloženú dovôkol hviezdnatým nebom, a že je nemožné, nespozorovať v jasnú noc mliečnu cestu, ä jej povstanie a jakovosť i ľud hľadel dajako vysvetliť. V Bošáckej doline som mliečnu cestu nepočul ináče menovať, jako „cesta na nebi", ktorá, vraj, tak povstala, že keď kmotor kmotrovi slamu zo stodoly kradol, a do svojej odvláčal, tratil, kade utekal, stebla slamy, ktoré tam dosial ležia.

Zo súhvezdí počuí som spomínať len v ô z (veľký medveď), k u r k y (kuriatka), kosy a vlačuhy. Že zornička a večerní č k a je tá istá hviezda (Venus), to ľud nezná.

Koľko je hviezd na nebi: toľko je živých ľudí na zemi, a každý človek má jednu hviezdu, jako sviecu života svojho. Kdo uhádne, pozrúc v noci na jasnú oblohu: ktorá hviezda je jeho sviecou, ten hneď zomre.

Keď hviezda spadnedo vody: vytopí svet; keď ale spadne na suchú zem: vypáli ju. Preletiijúce meteory menujú čistením h v i e z d.