nám do farských protokolov Horných Veštenie. Poznamenám, že ku fare tej v tom čase aj Suěany patřily. Podľa záznamov farných kníh šefran na predhorí (Promontorium) dorábali a farárovi ako desatinu dve uncie dávali a pri vyberaní tejto dávky u rychtára ho počastovali.

Šefran nielen daktorí sedliaci, ale aj celé obce sadievaly. Vysvitá to zo súpisov dôchodkov jednotlivých kňazov a pri troj-kráľovom koledovaní — posviacaní príbytkov — všade dľa možnosti i šefran dávali farárovi. — 22. októbra 1676. oldomáš pili šefraníci, pri ktorej príležitosti 30 denárov sa sobralo do kostelnej pokladnice. Ján Skačanský hornovestenický farár dňa 17. decembra 1676. mimo rôznych kostolných vecí aj dve uncie šefranu daroval Františkánom na Kalvárii a 1677. zo šefranovej almuž-nej — t. j. riadneho príspevku — nové kostolné rúcho kúpil; ba toho istého roku (14. apr.) tajomníkovi arcibiskupského vikára pol uncie šefranu daroval. Dvornickí manželia dňa 9. marca 1698. desať zlatých složili na f undáciu. Obnos ten obec si požičala a zavierala sa dve uncie šefranu, alebo jedon zlatý čo úrok platiť, z čoho dá sa zistiť cena šefranu.

Veriaci horňovestenickej farnosti dľa týchto údajov s dorábaním šefranu sa zaoberali. Z úrody desiatu čiastku odvážali farárovi a dosť značným množstvom daňovali i svojmu zemepánovi. Z dane šefranovej i nitrianske biskupstvo mávalo dô-chodek ako to z vejkazov z rokov 1580—81. a 1587. vysvitá. A tak vierohodne tvrdiť môžeme, že šefran v okolí Veštenie už v XVI. století dorábali.

Všetky tu vzpomenuté a na dorábanie šefranu v nitrianskej doline sťahujúce sa údaje potvrdzuje Matyas Bel preslulý zeme-zpytec v XVIII, století, ktorý na mieste študoval spôsoby pestovania šefranu. »K pochvale nitrianskej župe slúži — píše — že nad cilicianským výbornější šefran dorába a čudujem sa, že sa tým aj iné župy nezaoberajú.« Príčinu toho vidí v pečlivej práci, ktorú zdarné pestovanie šefranu vyžaduje. Tej sa strania.

Podľa Matyaša Bela výborný šefran dorábali (ktorý nielen v krajine, ale i v cudzine dobrej povesti sa tešil) v Horných a Dolných Vestenicách a Suičanoich. K obeám tým patřily: Dvor-níky, Raŕice a Skačany i s blízkymi dedinami. Pestovanie šefranu Vesteničania Belovi takto vykladali: Vyvolíme si slnečný priestor, ktorý nie je ani príliš tlstý ani chudý. Ohradíme ho plotom a zem na stopu pokopanie a vyrovnáme. Priestor rozdelíme na záhonky, ktoré tak sú široké, že šefranový kvet bez námahy, pohodlne oberať môžme. Potom vytiahneme asi na dlaň široké brázdy, do ktorých uložíme šeíranové cibuľky a brázdy zasypeme ľahko kyprou zemou. Sadievame v septembri pri splň me-