Předchozí 0188 Následující
str. 185

Na tú otázku odpovedia nám staré kuchárske knižky. Sotva bolo jedla, do ktorého by šefranu neboli prisypali, už či ako ba-revľiú látku, či ako korenie. Ba boly polievky a omáčky, ku kto rým nepomysiteľné množstvo šefranu spotrebovali. Niektoré dáta uvádzam za dôkaz.

Kachelman, Gesch. d. ungar. Bergstädte p. 85. uvádza limitáciu banského mesta z r. 1462. podľa ktorého: 1 lot korenia 4 denáre, 1 lot šefranu 48 den, I lot ďumbieru 7 den. Keď cena jednej husy ustálená bola v 12 den, jednej kačky 5 den.

Udaje tieto svedčia o občianskych pomeroch. Že jaké pomery boly v dvore jedného šľachtica, lebo veľkňaza, vysvitá z nasledujúceho: Od 18. sept. do konca decembra 1487. v kuchyni Hyp-polita ostrihomského arcibiskupa 11 fuiitov a 15 lotov šefranu, 31 funtov a 20 lotov čierneho a hrebíkovho korenia spotrebovali. Od 22 febr. do konca júna 1489. 13 funtov a 4 loty šefranu a 58 funtov a 25 lotov korenia. V tom čase bavorský princ poldruha dňa bol hosťom ostrihomského arcibiskupa, z ktorej príležitosti 7 funtov korenia a 24 lotov šefranu spotrebovali ku jeho pohosteniu. Tá istá kuchyňa v tom čase 57s funta škorice, 41/2 funta ďumbieru, 4 funty hrebíkovho korenia spotrebovala a učet korenia 1443 (ducat) 75 denárov činil.

Menej majetný dvorec menej minul, tak n. p. jágerského biskupa čelaď a osobnictvo behom 1507., keď biskup cez celý rok inde meškal, za jedenásť mesiacov, len šesť funtov šefranu minulo.

šefran v dvojakom spôsobe prišiel do obehu: 1. čistý cr. verum — cr. in folno, lahodne, ledva stlačené blízmy do mechúra vtlačené — 2. croc. in placentis,

Čistý šefran: filí eroci, styli, stigmata croci sa menoval. Pri oberaní tohoto šefranu tri blizmy spolu zostały a to slúžilo za garanciu, že je tovar čistý, nefalšovaný. Tento spôsob len vo Francii a u nás spatřujeme, čo slúži za svedectvo*, že naša dor o ba šefranu pod francúzskym vlivom stála. Inaôí spôsob bol taliansky a rakúsky. Z tej okolnosti roôžme uzatvárať, že majstrami našich šefraníkov francúzski benediktini a cistercitari boli a to už za panovania Arpadovcov, lebo v pozdějších dobách spojenie medzi Uhorskom a Francúzskom zaniklo. Nech bolo to ta.k, lebo inak, pravdou je, že naše šefranícstvo v dobre obrábaných řeholných zahradách má pôvod, a nie je to náhoda že i literárne pamiatky šefran ícstva s kláštormi súvisia.


Předchozí   Následující