str. 413
muži tmavé kabátky a nohavice šnorované, tmavé kepene a v zimě kožuchy; ženy barvisté sukně a zástěrky a tmavé kabátky, a na hlavách biele čepce s cipkami; na kabátkoch mávali jak muži tak ženy strieberné gomby. Teraz sa muži tak nosia, jako sedliaci, len s tým rozdielom, že obliekajú na „prucel"1 (vestu) krátké modré kabátky, a už len dvaja najstarsi zemani nosia širice z halenového sukna s kráglom stojatým, asi na 8 cm. širokým, a dolu svislým, dlhým kráglom; ostatní nosia haleny.
Podhradie so svojím územím je zókol vókol obkťúčené územím k Bošáci patriacim, jako žltok vo vajci biel'kom je objatý: tak, že neni možno v žiadnu stranu z podhradského chotáru vykročiť bez toho, aby sa nemuselo isť chotárom bošáekym. Keď r. 1604 stoličné povereníctvo znovu obmedzovalo chotáry podhradský a bošácky, použili podhradskí zemani tuto příležitost k tomu, aby od beckovského panstva, ku ktorému aj Bošáca patřila, dajakú výhodu pre seba vy-modlikaii a vynutili: a to sa jim aj podařilo; lebo za to, že pod-hraďskí zemani poddaných panstva beckovského, cestami cez chotár podhradský vedúcimi, do kopanie bošáckych, a z tadial' zase nazpät, prepúšťať museli — lebo iného přístupu nebolo: panstvo beckovské dovolilo zemanom podhradským po chrasťach a horách bošáckych, k tomuže panstvu patriacích, po predbežnom oznámení u tohože panstva a s jeho přivolením, dobytok pásť. Jeätliby podhradski zemani, beckovského panstva poddaným překázali po stávajúcich cestách chotáru podhradského prechádzať — alebo panstvo beckovské zemanom podhradským překázalo v pasení dobytka po chrasťach a horách bošáckych: povinná bude vinná stránka na výrok podžupana, hlavnéha služného a jednoho assessora, urazenej stránke zaplatiť 1000 zl., proti ktorému výroku žiadne odvolanie nemá miesta. Rozumie sa, že zemani tuto výhodu vedeli využiť; a že sa so svojou liehvou aj po pri ko-panických rol'ach zarážali a kopaničiarom na roťach a lúkach mnoho škody robili: povstávaly z toho často spory a bitky medzi škodármi a oškodovanými.
Jstý Jan Bendík, bývalý hájnik beckovského panstva, bol zabil capa, ktorémusi zemanovi patriaceho, iste, že nie bez příčiny, ale že ten cap daktorému poddanému beckovského panstva škodu robil. Ne-vedno, či Bendík z naloženia, alebo aspoň s vědomím panstva beckovského toho capa zabil, alebo len na vlastnú zodpovědnost zemanov takým činom uraziť sa opovážil; ale, že mu potom muselo pripekať, a on sa pravoty bál, prišiel si urazených zemanor udobriř a s nimi sa smieriť, o čom mám v rukách svědectvo od 21. februára r. 1780, ktoré pre jeho zajímavý obsah tu v celom znění a v póvodnom pravopise podávám:
„My nyže Podepfaný Swedczy zeznawanie, podle nafseho dobrého fwedoma w Dome Pana Richtara nafseho Zemanskeho, že Janoss