Tohoto sa Kaššovič naľakal, a nechcelo sa nm viac okríkať tie biele, v hromade dolu poľom so spevom sa ubierajúce Vily, ale sa pričupil ku kríčku a díval sa, čo sa d'álej diať bude. Po zadku za Vilami išla krivá Smrť, a riekla: „Hm, keby tie ženy vedely ten liek proti moru, ani jedna by neumrela!" Jedna Víla sa jej pýtala: „A čo? jaký je to liek?" Krivá Smrt jej odpovedala: „Keď budú užívať bôbov nik, r eb rovník a zajačiu repku, ani jedna neumře." Jak to povedala, zaspieval v dedine kohút: a všetky Vily i so Smrťou sa razom ztratily.

Keď Kuderaškin dedko jako mládenec chodil na vohľady do Kopanie za Budišovú a neskoro v noci domov sa ubieral, počul Vily spievať, a že sa nm spev ten ľúbil a hlas sa k nemu blížil, počkal na ne na chodníku. Aj jich dočkal, a videl jích prostovlasé a bielooblečené, jako sa za ruky držaly, do kola sa otáčaly a pekne spievaly, z čoho si ale len to zapamätal, že v pesničke tieto verše boly:

Kuderaš chcel Vily postrašiť, a skrikol na ne. Tie sa ho ale nena-ľakaly, ale pustily sa po ňom, ktorý vidiac svoje nerovné, dal nohy na plece, a utekal cvaľom dolu vrchom. Už siahaly Vily rukami po ňom, keď bolo počuť kohúta zaspievať, a Vily sa ztratily. Kuderaš ale dobehol jako vyzváraný domov, a nikdy viac sa neopovážil na Vily vykríkať. 1)

Vyše dediny Zem. Podhradia je na doline hon „Sedliščá" zvaný, kde bezpochyby prvé drevené domy stály, a až pozdejšie dedina o niečo nižšie sa vystavila. Starí ľudia rozprávajú, že sa v dávnejších časoch na „Sedliščách" vyorávaly rozličné staré železá a črepy, ktoré,