dostanu niečo peňazí »do basy« a na rožeň kus slaniny. Keď spoločnosť pojedla, ide ďalej do najbližšieho domu a tak to trvá až do tmy, kedy za hlučného výskania vrátia sa všetcia do krčmy. Na túto chvíľu čakaly dievčence a ženy, ihneď sa nahrnú do krčmy a započína tanec, pravidelne to býva »šiat-kovec«. Zeny a dievčatá dobre poznajú fašiangové zvyky už z rokov minulých, preto hneď doma odpoludnie připravily si do šiatku niekoľko korún, ktoré potom dôkladne zaviazaly a zastrčily do čižmy.

Tanec šiatkový záleží v tom, že jeden z šuhajcov zaobalí do šiatku tanier, vhodí naň nikoľko kovových peňazí, ktorými po chvíľach hrká. Zatiaľ druhý (nejčastejšie volia k tomu vychváleného tanečníka) vykrúca sa kolom nfeho najprv sám, potom s vyvolenou tanečnicou. Toto vykrúcanie potrvá len niekoľko minút, aby tanečník takto mohol povykrúcať všetky prítomné ženy a dievčatá. Každá z tanečníc, ktorá práve pre-tančila, dáva šuhajovi na prikrytý tanier 1—2 koruny, z čoho potom vyplatia sa muzikanti, a keď dačo zostane, společné sa prepije. Pri tomto tanci, ktorý trvá často pol hodiny i viacej, tancuje ustavične len vyvolený šuhaj, druhí pri tom spievajú s hudbou rôzne piesničky. Bývajú to najčastejšie žartovné lebo pijacké popevky, dýchajúce ľudovým vtipom, i humorom, tempa bystrého, tanečného. Z veľkého radu posbieraného materiálu podávam niekoľko ukážok:

1. Trenčín. Spievala Rosa Sta-lieková, choť mešťanostu z Modry, rod. v Trenčíne: »Dievočka chudobná, šuhajko nič nemá, a keď sa sobérú. Pán Boh im požehná. Dievočkia vy pradie, šuhajko vymlájti, [ach, Bože, bude to pár ľudí bohatých«.]

2. Senica. Spieval Lad. Novo-meský, učiteľ: »Dievča umieralo, eštei sa pýtalo, či na druhom svete,, mládenci, budete - te - te. Mám ja ženu starú, dal bych ju za mladú, ešte bych jej pridal kapustnú zahradu - du - du. Kapustnú zahradu, aj mericu hrachu, len abych sa striasol starého zázraku - ku - ku.«

3. Modra. 'Spieval Štefan Drlo, učiteľ: »Ani to nebolo, ani to nesmie byť, že by tí Modrania nemali za čo piť. Ľudia sa starajú, za čo ševci pijú; zo starých škarbulí nové boty šijú.«

1 Modra. Spieval M. Steinhü-

bel, učiteľ: »Ja,som zeman, ja nič nemám, iba jednu košelien-kli, aj tu predám. Kúpim za ňu švárnu Hanu, oba bude hľadzeť na mňa a ja na ňu.«

5. Modra. Spieval M. Steinhii-bel, učiteľ: »Aj tí naši píjavali, aj my píjať budeme, oni čerta

i zgazdovali, aj my ho: mať budeme«.

6. Beekov. Spieval áx. J. Ľ. Holuby: »Ženila sa Psota, brala Mizériu, dala si uvariť ze str-nádky nohu. Družba otrhaný a starý svat bosý. žebrák okolo nich prázdnou kapsu nosí.«

7. Kopanice. Spieval dr. J. Ľ Holuby: »Nechoď, krajčír, do pivnice, zle postriháš nohavice! Vínko hreje, vínko páli, vínko múdre hlavy šáli. Vy. mládenci, vy nepite, lebo pierka potratíte; vínko hreje... Vy, panenky, vy nepite, lebo vienky uotra-títe... Vy, ženičky, vy nepite,