Na večeru ak nieto v dome cudzích výpomocníkov, jedia pozostatky obeda. Pre robotníkov riadne k večery chystá sa osypané (múčne jedlo) a polievka lebo strovná (fazulová, hrachová, šošoviôná) lebo „kyselá" — kyselá ze zemáky — mlieková.

V nedeľu večerajú pozostatky obeda.

Na príprave jedál pre čeíad si gazdiná velmi dá záležať. Zvyknutý (menovite v posledniu dobu odkedy „svetárením" jednotlivci bohatnu i panštia sa) na záživnú stravu i ti najchudobnejší „na roboce" (na nájom pracujúci) požadujú dobré, chutne pripravené jedlá. Snáď nebude od veci, keď bližšie prehovorím o príprave jednotlivých pokrmov.

Polievka mäsová varí sa s prídavkom zelenin (mrkve, petržlenu, cibule, cesnaku) a hojne okorenená čiernym a červeným korením (paprikou). Kuracia pripraží sa ešte i riedkou zápražkou. Táto nesmie chybeť ani na jednej svadbe ani krstení a jako myjavky (Myjava je obec v stolici nitrianskej) známe sú čo výtečné pekarky maslových „kabáôkov", tak bzinčianky vychýrené sú pre chutné pripravovahie polievok pri slávnostných príležitostiach. Polievky strovné, sladké, priprážaju sa a pre chuť pridá sa hojne papriky a cesnaku.

Do strovnej polievky na kyselo dá sa cibule na zápražku a pritrepe sa (zakloktá) s mliekom lebo kyslou smotanou.

Polievky: zelná (s krúpami, s hríbami [hubami], s melencami), zemáková s melencí, tiež pripravujú sa s príchuťou cesnakovou a paprikou. Do mliekovej (rozriedené mlieko asi '/3 vody) nedá sa nič iba prídavok: cesto, pšeno, šmitky (chlieb). Kyselá zemáková a obarová varia sa tak ako kysele strovné.

Mimo týchto varí sa ešte polievka d r o b o v á. Sú to vnútornosti hoväda, droby či d r ch y. pokrájané na podlhovasté rezanky a so pšenom uvarené. Črevá nadievaju sa tiež so pšenom (i ryžou a krupicou). Tá pripraží sa s cibuľou a okorení. Kedysi patrila táto polievka medzi slávnostné a popri polievke kuracej, bola zvláštnosťou medzi jedlami svatobnej hostiny — ač koľkoráz rozpustilou mládežou nesvedomité zneucťovaná. Stávalo sa totiž, že daktorý z družbov či družíc potajomky hodil do misy kúsok kožucha a hladel vec nastrojit tak, aby vylovila ho bezzubá babka alebo najvážnejšia osoba, zbožne z mysy loviaci „starý svat" (starejší). Bolože tu smiechu ak patričný, po dlhej námahe rozkúsať „držku", poslal ju konečne, kam nepatrila — do žalúdka. A možno práve tieto nevinné, v celku, ale málo slušné a žalúdkom počastovaných eště menej osožné držky sú na vine, že výborná držkovica pomaly vypáda zo slávnostných jedlopisov. A pre veľké prípravy aké požaduje, časom snáď zostane po nej len pamiatka v prísloví, ktoré vraví, že „Chto nerád robí, nech si kúpi droby".

Do polievok mäsových dává sa prídavok: cesto alebo iné. Najoby-čajnejňe sú krajance, slíže, najslávnostnejšie žemla na krúžky pokrájaná. Obľúbené sú halušky ze zemáky —¦ surové zemiaky postrúhané a s múkou na cesto smiesené. Dálej: strúhanky, melenee, riškaša