sa muselo veľmi dobre odplácať, bo vinice zanedbali, až i cele zanikly. Časom i súkenníctvo, ubíjané akyste konkurenciou fabrik prestalo byť remeslom zlatého dna: máme po ňom iba pamiatku v poctivom, ešte i dnes jevstvujúcom cechu súkenníckom Miesto remesla jednotlivci začali pliesť opálky, vystruhovať varešky a konečne i tokáriť. Daktorí, podnikaví, chodili speňažiť svoje výrobky na okolité jarmoky — pozdejšie ďalej a ďalej — a dnes máme už svetárov, ktorý pochodia s tým takrečeno pol Europy. No nielen tieto drevené výrobky, ale i výšivky, zeleniny, ovocie nápoje a vôbec všetko možné prejde rukami našich podomových kupcov. Hmotne zmáhame sa, obzor rozširuje sa, ale hmotný zveíadok neťahá za sebou rovnu mieru duchovného zisku. Mravne upadáme . . .

Táto malá odchylka od predmetu odôvodňuje rozdiel v spôsobe žitia nášho ľudu. Kedysi všetko bylo jednoduchejšie, prostejšie, skromnejšie, ideál sa odev doma zhotovený, jedlo sa, čo Bôh požehnal. V tomto aspoň Nosil poeticky naladeného lakotníka, día bzinského popevku, nebol nedostižitelný, lebo dla neho:

bolo dačím veľmi dobrým, k úplnej spokojnosti dostačujúcim ...

Ghtiac písať o spôsobe výživy nášho ľudu v terajšom čase, uvediem najobvyklejšie jedlá, ktoré sa v dny všedné i dny sviatočné pripravujú.

„Na frištuk'' (raňajky) jie sa polievka. Je to obyčajne zemáková — zemáková s melencí (cesto na tvrdo zamiesené a na kúsky melence — trhance poskubané), zelná s krúpami lebo bez nich, mlieková s melenci lebo so pšenom (žltá kaše), melencová lebo strúhanková (cesto ustrúhané na stroužku) s cesnekom.

Jestli koná sa len obyčajná alebo v zime, žiadna práca, uspokoja sa s polievkou a chlebom. V novšom čase však najviacej raňajkuje sa káva, dakde i čaj, pravda nie bez rumu.

V čas žatvy, keď ide sa do hor pre drevo, alebo pri mlátení pridáva sa »zájjédka« (zákuska), „sjér" (sýr), slanina, škvarenina lebo „napřažené" (klobása lebo mäso s vajciami).

Obed vo všedný deň (v lete) pozostáva zo dvoch jedál. Jedálny listok maju „gazdziné" takmer jednaký: na každý deň v týždni isté jedlá.

V pondeľok obyčajne varí sa „kašša" a polievka, strovná alebo dľa ľúbosti. V utorok mäsová polievka a kapusta alebo iný prívarok. V stredu múčne jedlo a polievka — opät dľa ľúbosti. Vo štvrtok (deň mäsový) tak ako v utorok. Rozmanitosť závisí od kuchárky. V piatok múčne jedlo a zase strovná alebo iná polievka. V sobotu zase polievka mäsová alebo kaša, lebo prívarok. V nedeľu v zime pravideľne varí sa mäsová polievka a kapusta. V lete keď nenie kapusty, šalát s omáčkou, „pollupky" (burginové listy uvarené sa zosekajú a zapražia „na sladko" s cesnakom), zemáková omáčka, tekvica alebo iný prívarok.