Spomenúc jedla slávnostné a sviatočné, nesmiem vynechať ani záj-jedku — dessert našich ľudí, ktorý však podáva sa po činský: pred jedením. Toto sú: báleše, sjér („homolka") a sjér se smetánku.

Báleše (koláče namazané lekvárom či syrom) podávajú pri svad-bách, krsteniach a iných príležitostiach ku pálenke. Sjér jednoduchý či zo smetanou nastolujú kmotrom keď príjdu s krstu.

Ovocie a orechy dajú na stol milému príchodziemu vtedy, keď ho žiadnym jedlom nečastuju.

V nedelu popoludny ktokoľvek príjde do domu, pohostí sa kapustou a či len zelím bez mäsa.

Vypočítajúc jedlá každodenné, podám ešte jedlopis sviatočný. I ten zmenil sa sice, zjemnil a zmodernisoval, ale v podstate predsa gazdinky naše pridŕžajú sa zvykov po matkách zdedených.

Ščedrý večer musí byť naozaj štedrým, kedže povstalo i príslovie: „najedél sa jak sedlák na vánovce". I táto večera počína sa s dessértom: najprv podajú oblátky s medom a hriaté. Za tým zelnú (kapustnú) polievku, potom hrachovú kašu bez pšena (inokedy vždy varí sa so pšenom) a zase polievku repovú. Potom príjde omáčka hrýbová, pupáky s makom, jablká a orechy. Dakde menü je kratšie, ale varia sa len uvedené jedlá. (O spôsobe prikrytia stolu a nastolovaní zmienim sa nižšie).

Na Božie narodzenie kedysi „frištukovalo" sa (raňajkovalo) čo pozostało od večere. Teraz jie sa káva, biela lebo čierna a dakde „rusiše. té" (čaj) Obed pozostáva z mäsovej polievky so žemľou, chrenovej omáčky a kapusty s mäsom. Toto všetko varia gazdinky na štedrý deň. Večer jedia pozostatky obedu. V druhý sviatok sa varí ako v nedelu. Na Nový rok raňajkujú i obedujú sa tie isté jedlá, čo na prvú slávnosť vianočnú. Na Tri Krále varí sa polievka mäsová lebo zelná a makové slíže Na Hromnice (2. februára) tiež tak, lenže slize musia byť vými-nečne dlhé, súkané.

Fašiangy a či mäsopôst, najväčšie vraj sviatky cigáňov a kňazov, tiež nemôžu byť bez zastrájania hosliniek. V nedeľu (fašiangovú) jedlopis sice je ten istý ako v ktorúkolvek inú, ale pečú sa k tomu dňu „škro-vánky" — drobné pletence, nimiž éastuju hlavne deti chodiace „škrovanuvat". (Tie maju k tomu dňu shotovené cifrované „rožné", na ktoré napichujú im podarúnky: slaninu a škrovánky. Pravda musia si to zaslúžiť odriekaním nasled. formulky:

V pondelok a utorok fašiangový navštivuje sa rodina navzájom a pri tom hostia sa šiškami, syrom napražením a hriatím.

Na Zvestovanie Panny Marie nevarí sa mäso, ale polievka dľä ľúbosti a osypane.