siku) kedysi priviazali slamu na koleso z dvojkolky,- ocielkou a kremeňom nakresali do neho ohňa a potom s vyvýšeného miesta, dla možnosti 'blízko k hrobitovu, v nočných hodinách pustili dolu. Stromy vo h n i. Videli sme, že v Kremnici postavili do ohňa ozdobenú j e d 1 i č k u. V Nemeckom Právne mládenci prinesú v dopoludňajších hodinách najkrásnejšiu jedlu z hory a postavia ju na vyvýšenom mieste na konci dediny, alebo i mládež jednej ulice postaví si srvoj strom na konci ulice, ozdobia ho vencom zo žávýcih kvetov a slamy a keď sa zošerí, v prítomnosti temer celej oboe ho zapália. V Kapnikbáni každý rok prvú sobotu pred 24. júnom večer vydržujú takzvané pálenie k o š i-n y. V ten deň banícki mládenci na obed tiahnú so sekerami do hory a tam sotnú už vopred vyhladnutý najvyšší a najrovnejší strom a očistia ho od listnatých konárov, nechajú len krátke konáre otřčať a na vrchu nechajú polmetrovú korunu s listami. Takto upravený strom naložia si na plecia a snesú na miesto pálenia košioiy, ktoré je od pradávnyah čias vždycky to samé. Predtým »fcošinovú žrď« zvážali štyrmi volmi ozdobenými. Pokým mládenci so stromom prijdú, deti nasbierajú hodnú hromadu haluizín, raždia a naisháňajú po obci starých nôš, košov a košín. Mládenci tieto koše, ktorých je niekedy 60—80 kusov, povešajú na bočné konáre stromu a na ivrchol postavia papierovú korunu, ktorú niektorá z týchto mládencov milenka vyhotovila. Takto vystrojený strom kosinový zakopú pevne do zeme a okolo nahromadia nasmášené haluzy a raždia. Pod nimi na spodku nechajú štyri otvory naproti štyrom stranám sveta, na ktoré položia suché listie a stružliny ku samému pňa stromu. Takéto »ikošiny« postavia na štyroch istranách obce večer asi o pol 8. hodine, štyria mládenci vlezú do dier a naraz zapália so štyroch strán »košinu«. Medzitým okolostojaci dajú znak trúbením ostatným paličom kosím, postavených na iných stranách obce, načo hneď aj tí podpália svoje stroimy. V Polanke na Morave (Vsatsko) ma výpuste 'za dedinou chasa postaví máj; pod ním naložia oheň z borievča. Okolo mája pri muzike tančia až do bieleho rána. Keď sa rozchádzajú, povalia máj. Keby túto slávnosť zameškali, postihol by kamenec úrody. Na Piargu v Tekove do vatry kladenej ma temäni vrchu, postavia konáristú žrď jedľovú, na ktorú zavesia hore veniec z kvetov. Nato muzika zahraje a parobci a dieviky okolo v kruhu tancujú. Keď oheň najlepšie hori, ráňajxí dolu »korunu« (veniec). Spadnuté kvety chytajú, berú sebou, kladú si ich doma pod hlavnicu a potom už v noci snívajú o tom, ktorý má byť ich budúcim mužom. V Nemeckom Právne a na okolí v predvečer Jána zapaľujú »Jánsky strom«. Parobci totiž odpoludnia sotnú v hore najkrajšiu svrčinu a postavia ipri obei na niektorom vyvýšenom mieste, vyzdobia ju