Drobné poviestky z Sošáckej doliny.

Boli raz v Bošáci dvaja bratia, z ktorých jeden fajčil, a druhý nefajčil. Tento posledný riekol fajčiarovi: „Ej, brate, však ty mnoho peňazí fajkou preženieš do dýmu!" „Veru sa toho hodne prefajčí" — odpovedal fajčiar.— „ale čo má isť do dýmu, do dýmu aj pôjde."

Nefajčiar ale chcel bratovi dokázať, že predca niečo sgazduje, keď nefajčí, a odkladal si peniaze na hromádku, vždy toľko, koľko videl brata do trafiky za tabák nosiť. Keď mal už peknií hromádku peňazí naukladaných, kúpil si za ne súkna a dal si ušiť peknú novú halenu. Novú halenu si prevesil na plecia, prišiel k bratovi a riekol: „Vidíš, brate, z tých peňazí, ktoré bych bol fajkou do dýmu prehnal, kúpil som si túto novú halenu; a ty čo máš z toho, že tú fajku cmúľaš a si dymom nos údiš?" Brat len plecom stiskol a fajčil ďalej. Že bolo v izbe chladno, obrátil sa ten s novou halenou chrbtom k ohníšťku pri peci, zohrieval sa a rozprával sa s bratom o iných veciach; len sa jakosi medzi rozprávkami pozabudol a sa s halenou až k samému ohňu dostal, kde práve halúzka prehorela, na novú novučičkú halenu sa žeravým koncom oprela, až na nej velikú dieru vypálila. Ani jeden z bratov toho nezbadali, až jich smrad a dým zarazil. Ten v novej halene od ohňa odskočil, halenu prežieral, a videl na nej, jako veliký tanier vypálenú dieru, a ked kol dokola tlejúce súkno zadusil, halena, bár bola nová, nehodila sa viac na nosenie; preto smutný riekol: „Brate, predca ty len pravdu máš: že čo má isť do dýmu, do dýmu aj pôjde!"

Beckovský richtár poslal obecného sluhu s listom do Kálnice. Sotva vyšiel chodníkom na skalnatý vršek niže Beckova, počalo ho vodiť, že nemohol potrafiť na chodník do Kálnice vedúci, ale sa celý deň zarážal po jarkoch a krovinách, až horko ťažko pred samým večerom došiel do Kálnice k richtárovi, upachtený, nalákaný, dodriapaný a s roztrhanými šatami. „Čo ti je? čo sa ti stalo?" pýtal sa ho richtár. Sluha vyrozprával, jako ho čosi od rána vodilo po výmoľach a po krovinách, že už myslel, že zahynúť musí. Keď ale richtár blíž k nemu pristúpil a lepšie sa mu prizrel: vychytil mu z ruky palicu, rozlámal ju na márne kusy, vyhodil ven oknom, a riekol: „Kto to kedy vídal, aby si si bral na cestu