svíbovú palicu! či nevieš, že kto svíbovú palicu pri sebe iná, toho aj vo dne povodí?" Od tej doby nosieva ten sluha s sebou palicu vazová. aby ho na ceste nepokúšalo a nevodilo.

Kaz jeden žid povolal Krista Pána do svojho domu, aby ho pokúšal a ho do posmechu uviedol. Keď žid videl, že Kristus Pán k jeho domu sa približuje a aj Petra má s sebou, chytro doniesol do izby veliké koryto, kázal svojej žene, aby sa pod to koryto ukryla, a tam ticho ležala, — a tak očakával Krista Pána. Keď Kristus Pán vkročil do izby, riekol mu žid: „Keď ty všetko vieš, povedz mi, čo je pod týmto korytom?" Kristus Pán mu odpovedal: „Pod tým korytom je sviňa s deviatimi prascami." Žid sa dal do smiechu, koryto nadvihol, ale skoro skamenel od strachu, keď z pod koryta vybehla sviňa s deviatimi prascami, a po jeho žene nebolo ani znaku! Od tej doby židia bravčové maso nejedia.

Na hornom konci malej strany Bošáce býval „na Pekárovci" pilný švec, ktorý často až hlboko do noci šíjaval. Tak šil aj v noci na Luciu (13. decemb.), keď mu čosi z venku zaklopalo na okno, a zavolalo: „Ševče, šiješ?" „Šijem," odpovedal švec. „Ušij mi papučky, zakiaľ sa vrátim" — riekla Lucia (Smrť); lebo ona to bola. „Ukáž, jakú máš nohu," povedal švec — „aby som vedel, jak vel'ké papuče ti mám ušit." A Lucia vytrčila na okno svoju nohu, husaciu ľabku, a riekla: „Len sa so šitím ponáhlaj, aby boly papučky hotové, keď sa vrátim: ináče bude zle s tebou!" — a odišla. Švec vzal hrubý papier, chytro vystryhol z neho papučky, posošíval a vyložil jich z vonku na okno. O chvíľu sa Lucia vrátila, a vidiac na okne ušité papučky, hneď si jich obula, počala v nich dupať a poskakovať a riekla natešená: „Mhni! jako mi to dupá! a jaké sú mi dobré! Ševče, dobre ti ktosi poradil, že si sa tak ponáhlal!" a jako prišla, tak odišla.

V tú istú noc išla Lucia po dedine ďalej, a keď videla jednu ženu priasť, zastavila sa pri okne a zavolala dnu: „Ženičko, pradeš?" „Pradem," odpovedala naľakaná žena. Lucia vyložila z vonku na okno plný koš prázdnych vretien a povedala: „Abys mi všetky tieto vretená napriadla, zakiaľ sa vrátim; ináče zle pochodíš!" a ztratila sa. Žena otvorila okno, vtiahla dnu koš s vretenami, a na každé napriadla chytro po kuse niti. pokladla všetky zase do koša a vystavila jich z vonku na okno. O krátky čas sa Lucia vrátila k oknu, našla tam všetky vretená napradené v koši, a riekla: „Kto ti radil, dobre ti radil; tvoje šťastie, žes mi tie vretená napriadla!" a soberúc vretená v koši, ztratila sa.