miesto zaujímajú buchty. Je to na dlhé, stredne tenké kusy rozvalkané cesto, po upečení pokrájané na kúsky. Osýpaju sa syrom (tvarohom) a makom. Pri slávnostiach vždy dajú sa makové.

Beneše pečú sa z riedkeho (asi jako české vdolky) cesta lebo na sporáku alebo v peci na kapustných listoch, čím dostanu zvláštnu príchuť.

Pup ák y pečú sa iba k štedrému večeru. Sú to drobné, na tvrdo upečené kúsky cesta, ktoré pred nastolením polej u sa vrelou vodou a keď v nej dostatočne odmäkly, posypu makom a osJadia medom. Tým istým spôsobom pripravujú sa i koblihy, opekance a lokše, vôbec osypane kysnuté.

Z jednoduchého, len s vodou zamieseného cesta pripravujú sa krajance jednoduché lebo s koblihami (v ceste zapravený lekvár slivkový łebo hruškový) a slíže duhé (dlhé) či šúlané. Tieto šúlaju sa dlaňou i na čtvrt metra dlhé, osýpaju sa len makom a nastolujú menovite v isté dni a pri siati konopi, žeby tieže byly hodne vysoké.

Často , pridávajú gazdinky do cesta varené, postrúhané zemiaky, z nehož tiež varia sa š ú 1 a n é s 1 í ž e, ale krátke. Z tohože cesta peču sa lokše i opekance a varia sa opalane e (pôvodne snáď o pan tan ce) Tieto pripravujú sa nasledovne: Uvarené slíže (šúlané, krátke) nasypu sa do hrnca, na ne dá sa vrstva pšena a zase vrstva slizov, až doplní sa hrniec. Potom zaleje sa to vriacou vodou a pristaví k ohňu. Po sovretí vyvráti sa na mysu a poleje masťou, v nejž pripraží sa cibuľa.

Halušky varia z cesta jednoduchého alebo s prídavkom surových postrúhaných zemiakov.

Mimo týchto múčnych jedál osýpaju sa ešte žemle od pekára, vždy s tvarohom a pšenová kasš a. Táto s lyžicou podelí sa na kúsky, posype tvarohom a poleje mliekom a masťou. Takto pripravujú sa i zemiaky, ale to považuje sa za „hlanné" (hladné) jedlo a nenie obľúbené.

Mimo tvarohu a maku osýpa sa ešte i kapustou, lekvárom, makom hruškovým a „ogorušovým".

Osypané zastupuje u ľudu miesto pečienky. Mäso na pečienku pripraviť znaju len na jeden spôsob: baranina upražená s česnekovou príchuťou. V novšej dobe v daktorom dome zarežú i hus, ale uvaria ju na polievku, odnímuc najprv všetok tuk i s kožou.

Ak chcú vzácneho hosťa skvele učastovať, to mu ,,napražia". Sú to klobásky s údenými rebrámi bravčovými na panvy upražené, na ktoré zabije sa 1—2 vajíčka: K tomu však treba sú nielen dobré zuby, ale i zdravý žalúdok: chúlostivý nedal by si s tvrdou vysušenou „kubáskou" rady.

Menej slávnostné jedlo je škvaŕenina (praženica) s vajec, so škvarkámi.

Ku pečienkam patrí ešte „beránek" a „kura".

Beránek je hmota zo žemli, vajec, masti a bravčového údeného, na kúsky pokrájaného mäsa upečená. Pre chuť pridá sa hodne čierneho korenia a petržlenu a upeče sa vo forme baby (bábovky). Nastoluje sa len raz v roku: v prvý sviatok veľkonočný.

Kura je rovněž jedlo sviatočné: ním svatobníci častujú mlado-ženichov vo svadobnú noc. O pol noci zanesu im do komory sliepku s omáčkou pripravenou a to menuje sa „íci (ísť) s kuratom".