Dálej pýta sa dovolenie k mlúvenin: „Ďalej Vaše lásky (slovůtnn opatrnosť) prosíme, aby nám reči, którie by boly Panu Bohu milie a prijemne, nám ale užitočoie, slobodne ste hovoriť dopustili."

Po tomto nasleduje priaťelská rozruluva, ktorej punkty bývajú: a) Usnesenie sa, či oboh stránok rodičia k sobratiu sa svojich dietok privolajú, b) Srečie sa mnohosť vena. c) Ustanoví sa istý čas ku ohláškám, ktorie jedna po druhej, po 3 nedele, z kančia ohlašované bývajú.*) d) ustanoví sa istý čas ku sobášu, e) Mladoženici sa sprsten-kujú, t. j. mladucha svojmu milencovi, a on jej podaruje prsteň, a na prst založí, f) Nasleduje malé, skromné pohostenia záležajúce s obyčajného navyklého nápoja, koláčov a ovociny.

Po všetkom dakuje domáci hospodár přišlým za navštívenie: „Vážni pratelia! Vidiac lásky Vaše, že ste ďo príbytku nášho nie len kresťanským poriadkom prišli, ale aj z poselstva svojho mnoho dobrého nám zvestovali a priati, dakujeme Vám za Vaše navštívenie, prajúce si pri tom, aby nás Pan Boh v predsavzatiu našom posilňovať ráčil, a to dielo, ktoré sme s pomocou Božou konať začali, šťastlivé dokonané byť mohlo. Amen."

Družbovia bývajú dvoja, jedon na stranu mladuchy, druhý na stranu mladoženícha. Týmto svadobní rodičia určia domy, ktorých obyvatelov družbovia týždňom pred svadbou povolávajú.

Družbovia vo sviatočných oblekoch, podpereny voňačkami, s paličkami v rukách stupujá do určitých domov. Pri vkročeniu do domu jedon z družbov rečie: „Vznešený Šalamon král medzi mnohými svojimi múdrymi výpoveďami i tieto slová povedal: Že beda samotnému človekovi, lebo, jestliže upadne, nemá žiadneho, kto by ho pozdvyhol. Múdru reč jeho v srdci svojom rozvažuje i poctivý mládenec NN. nechce dalej samotným zostať, ale aby mohol mať podporu života svojho, umienil si slobodný svoj stav premeniť. Táto ale vec nemôže sa, sama od seba pokonať, než so svojimi krevnými priatelmi a vážnymi Indmi. Tak teda skrze nás prosi a ponížene žiada Vašu lásku (slovútnosť), aby ste mladoženícha najprv do chrámu Pána, potom ale do príbytku jeho doprevadiť ráčili, čo iste veríme, že Vaša láska (slovútnosť) ináč neučiní, než tejto veci k dobrému a spasitelnému cielu dopomôže,