denný vozdnajší chlieb vyhladávať budeš, s čím svoj pot zotriet mohol."

P y t a č (v krátkej rečie povie, že neprišli oni gem pre dary, ale pre mladnchu, aby im teda táto vydanná bola).

M 1 a d u c h a (vnide ve sprievode družic do izby, a prítomných na krátko pozdraví).

O d d á v a č (vezmúc mladuchu za ruku, ku nej hovorí): „Úprimná dcéro. Dobrotivý Pán Bôh poprial tebe šťestia k budúcemu manželstvu, tak že tento poctivý mládenec NN. prichádza k nám z vnuknutia Božieho, žiadajúc teba mať za pravú a vernú manželku. On ti slubuje vernosť a lásku do úplnej smrti. Tak teraz: pred milými tvojimi povez: či sa slúbíš, že chceš byť tomuto poctivýmu mládencovi za — manželku?"

Ml ad n ch a (odpovie): „Ano, chcem!"

O d d á v aß (obrátiac' sa ku rodičom): „Úprimní rodičovia, pýtam sa slušne i Vás, chceteli tuto Vašu dcéru tomuto poctivému mládencovi NN. za manželku dať?"

Rodičia (odpovedia): „Ano, chceme."

O d d á v a č (teraz oddá mladuchu mladoženíchovi rieknúc): „Úprimný mladoženíchu! oddávam ti ja tuto vernú milenku za tvoju budúcu manželku, aby ste oba v láske a vo svornosti nažívali až do Vašej úplnej smrti. Oddávam ti ju, aby si povinnosti dobrého manžela k budúcej svojej manželky ochotne a verne preukazoval. Aby si ju podlá Božieho zákona v uctivosti mal, ju za tvoju tovarišku uznával, ju náležité ctil, chránil a bránil, pokial Vám Pan Bôh spolu dni života predĺži."

O d d á v a č (ku svadebníkom strany mladoženíchovej hovorí): „Medzitým, poněváč sme na začiatku rečí Vašich vyrozumeli, že ste z velmi dalekej cesty k nám prišli, aby ste na ceste nezahynuli, obetuje Vám naša mladucha toto malé občerstvenie, aby ste ho zdraví užili a sa na dalšiu cestu, ktorá ešte pred nami stojí, maličko občerstvili a posilnili."

Okrem mladuchy a mladoženícha všeci zasadnú za stôl. Po dokonanej predihre hostenia, keoľ svadobníci od stola stanú, ku prítomným rodičom mladej nevestiným o d d á v a č (tieto slova prerečie): „Úprimní páni priatelia! čo sv. Pavel v V. kap. 31. veršu povedal, totiž že človek radšej opustí otca a matku a kn manželke sa pripojuje, to sa i na tejto našej svadbe koná. Naša mladá nevesta opúšťa teraz svojich milých rodičov a ku svojmu budúcemu manželovi sa pripojuje. Ponevač ale ona, pre ten žial a ťažkosť srdca, ktorý pri tomto lúčeniu sa s rodičmi cíti, sama od svojich rodičov a všetkých priatelov odobrať sa nemôže, ja to teda za ňu konám, ja jej reči mluviť budem. Ponajprvé veliké poďakovanie činím Panu Bohu všemohúcemu, že ju On od jej narodzenia v svojej ochrane mať ráčil, že ju v čistotnom pannenskom stave až po tento čas podržal, a že ju čnost-