a velebiť mohli. Preto aj my poneváč sme v tomto povinni, a povolanie naše to od nás žiada a mať chce, abysme novým týmto manželom vinšovali všetko dobré, aby Bôh ráčil od nich všetky biedy odňat, a ich požehnať, aby oni súce verní, sveta a hriechu odporovali, a naplnení súc slovom Božím, po tomto časnom živote s Bohom sa verne radovať mohli."

Aký je kde zvyk v podávaniu pokrmov, kto by to výpočtová]. Avšak predsa ako zvlášťnost podotknem, že pri mnohých hlučných zvláštne sedliackych svadbách i patoraká polievka na stôl donášaná býva. Koláče všeho drahú: nejoblúbenejšie a najobecnejšie sú: tvarožníky, lekvárníky, kapustníky,makovníky atd. Zhusta prichádza rad i na národnie jedlo: „kašu smliek o m", ktorá na vrchu madovníkom utřeným posypaná býva. Konečne príde . rad na „radostníky" (pošajdes). Bývajú to veliké koláče, ktoré krájať a pre každého svadobníka s jedným kúskom pamätať, býva úlohou starejšého.

Čo sa nápoja týka, ten je svadobníkom lubovôle ponechaný. Netreba mi ho tu bližšie opisovať, každý ho dobre zná, že on donáša sa na stôl pod menom pálenčička (hriato).

Po čas hodov, aby svadobníci dlhú chvílu nemali, hrajú hudci o milých pat. Vynachádzajú sa sice i osobnosti (zvláštne skúsil som, že to býva starejši), ktorie všakovými smiešnymi rečňovankami veselo.-ť svadobníkov roznecujú a napomáhajú. Ja tu nahám niekolko príkladov nasledovať: Žiak, m e n dík alebo kostolník (atd.) usadiac sa pod pec, keď svadobm'ci sediac za stolom ujedajú, si reční-: