str. 252
Ale na to nič nedbajte, jecte, pite a skákajte. Hospodár Vám nezávidí, keď Vás on veselých vidí,
tu ako statočných Indí. A čo ste tuná strovili, to jemu v nedlhej chvíli, vynahradí Pán Bôh milý.*)
|
(Od stola sa ide ku tancu.)
Svadobný tanec.
Svadobný tanec, ktorý od odstúpenia z poza stola neprestajne niekde i do tretieho dňa trvá, tvorí jedon hlavný oddiel pri svadbe. Samý prvý tanec tancuje mladoženích s mladnchou, predstúpiac najprv pred hudcov rozkáže si svoju oblúbenu nôtu. Oblúbená pieseň a nôta je:
Muzikanti, muzikanti, komu hráte? Ej, Janíčkovi, Janíčkovi, či ho znáte?
|
Za ním svadobníci dávajú si hrať svoje, a keď stalo sa im po voly, hádžu hudcom spropitné do basy (barbory).
Ktorie že sú to onie oblúbené tance našich Slovákov ? Niektorie chcem spomenúť:
a) F r i š n á. Tieto tanečnic kusy, zvláštnost naších Slovákov, majú svoje nápevy,, ktorie podle mena tých miest a dědin, v ktorých najviac panujú alebo svoj pôvod vzaly, pomenované bývajú. Známa je: Abelovská, detvianska, pršanská, vidiecka, polonská atd. tanečnia nóta. Tancujú sa chytro, spôsobom čardášovým.
b) Tichá. Tieto kusy, tiež vlastnosť Slovákov, majúc svoje nápevy, tancujú a hrajú sa spôsobom „verbuňku." Ano na niektorých miestach tiež „verbunkou" nazvané sú. Maďarský „lašú" zodpovedá našim „tichým".
c) Strašiak, zvláštna nota, pri ktorej tancovaniu istých posunkov tela užíva sa: ako hrozenie sa prstom, tlieskanie dlaňou a krútením sa do kula.
d) Šatkový tanec. Šuhaj v ten čas, keď hudba hrá mu nôtu dvojitým krokom (Zweischritt), tancujúcu sa, vezmuc pred seba bielu šatku a previevajúc ju, tancuje sám. Dievčina, pred ktorú trirazy šatkou zaveje, musí s ním tancovať. Šuhaj k tomu cielu prestrie šatku na zem, priklakne ju z jedného a dievčina z druhého kraja. Tito oba sa teraz bozkujú a v tom («ahrajúc hudci niektorú „frišnú") niekolko okamyhov spolu tancujú. Šubaj do taniera, ktorý obyčejné naprostred tanečnej izby je položený, hodí pár groši, slúžiace hudcom za hranie,
*) Ktoby bol pôvodcom týchto veršíkov, dopiadif som sa nemohol. Mne ich diktoval J. N. tak řečeno ku každej svadbe i do okolia volaný za staréjšieho. Pri hodech panujú mnohie zvyčaje, sprovodzo-
vane od svadobníkov. Tak k. p. kuchárka, poviažúc si ruku a hovoriac, že oparila sa, vyberá od svadobníkov na „varechu", kdežto jej každý niečo na ňu hodí, obyčajne bývajú to peniaze.
|
