Na druhý doň kázal pán toho zatvoreného sluhu vypustiť; keď ale dvere na pivováre otvorili, nenašli zo zatvoreného sluhy len čižmy a pár kostí, lebo ho šarkan celého sožral. Hned' to oznámili pánovi, ktorý tomu nechcel veriť, a šiel sa sám do pivováru podívať. Jako tak po pivováre chodil a do každého kúta pozeral, videl tam velikú, hlbokú dieru do zeme, cez ktorú šarkan vyliezal. Pán tomu vždy ešte nechcel veriť, a chcel sa presvedčiť: či je skutočne šarkan v tej diere. Rozkázal tedy do pivovaru zatvoriť na noc ovcu, a keď sa prišli ráno ta podívať: bola ovca sožraná. I umienil si pán, že toho šarkana chytí; preto dal doniesť silné železá, do ktorých vložili zabitú ovcu, a železá priviazali silnými reťazami, aby jich šarkan nemohol do diery odvliecť. Ráno našli šarkana v železách chyteného a ešte živého; a keď ho silnými reťazami posvä-zovali, na dvoch pároch voľov ho vyvliekli z pivováru na dvor. Jako ho von ťahali, tak šľahal ocasom, že sa k nemu nikto ani priblížiť nemohol, a voly ho ledva uvliekly. Iva dvore šarkana střelbou a velikými drňky zabili a zabitého odvážili: vážil peť centov.

Medzi Štvrtkom a Bohuslavicami sú močiare, a miestami hlboké tone, morské oká, a menšie priehlbiny, mútovníky. Keď raz kosci na pánskej lúke trávu kosili, vyliezol z morského oka veliký drak a riekol koscovi: „Sadni si na mňa!" Kosec naľakaný, ani sám nevedel, jako sa to stalo, vysadol na draka, ktorý s ním vyletel vysoko a odniesol ho ďaleko za Váh, a tam sa s ním spustil na zem. Kosec, keď k sebe prišiel, videl sa v šírom poli, kus niže Beckova, ale draka tam už nebolo, a ani nevedel, čo sa to s ním porobilo. Sebral nohy na plece a po-náhlal sa domov, kam až na druhý deň prišiel.

Málo jest krajin v Čechách po stránce zemepisné a národopisné tak zajímavých, jako ta naše milá Blata. Prastaré jméno krajiny této ukazuje již samo na to, že byl to druhdy kraj močálovitý, barinatý a blátivý.1) Blaty, v užším slova smyslu, nazývá zdejší lid krajinu nevelikou,